Prejsť na obsah
Tréningové plány

Nezabúdaj na strečing!

Na konci tréningu nezabúdaj nikdy na strečing! Existuje viac foriem strečingu. V súčasnosti už nie je vo zvyku vykonávať strečing len pred/počas a po posilňovacom tréningu. Hodiny strečingu možno nájsť aj medzi mnohými hodinami aerobiku.

Nezabúdaj na strečing!

Strečing je možné vykonávať aj doma. K tomu, aby sme ho mohli vykonávať aj sami, čoskoro spoznáme strečingové cviky a ich prevedenia na rôzne telesné partie.

Pri nedostatku strečingu dlhšie pretrváva svalová horúčka, naše pohyby sa stávajú tuhšími, môžu nás bolieť šľachy a vplyvom zlého pohybu sa môžeme aj ľahšie zraniť a pod.

Strečing vykonávajme zásadne s rozohriatými svalmi!


Pre mnohých sú dobre známe pojmy ako aktívny pasívny strečing, alebo jeho dynamická či statická forma.

Natiahnutie svalu môžeme dosiahnuť napnutím (svalovou prácou) antagonistického (opačného) svalu, čo nazývame aktívnym strečingom. Môžeme pri tom použiť aj pomôcku (napríklad rebriny, pomocníka) – to je pasívny strečing.

Dynamický strečing je vykonávaný pohybmi po malej dráhe, kým pri statickom strečingu svaly podržíme v natiahnutom stave niekoľko sekúnd (môže to byť aj 20 – 60 sekúnd).

Druhy strečingu:

Aktívny statický strečing

K natiahnutiu dochádza stiahnutím antagonistického svalu, napríklad stiahnutím tricepsu dosiahneme natiahnutie bicepsu. V takomto prípade určuje intenzitu natiahnutia sila, vyvinutá v antagonistickom svale.

Aktívny dynamický strečing

Vykonáva sa opakujúcimi sa rytmickými pohybmi. Považuje sa za menej účinnú formu strečingu, pretože vo svaloch vyvoláva reflexy, ktoré bránia natiahnutiu.

Pasívny statický strečing

Vykonáva sa použitím pomôcok alebo s pomocou druhej osoby. Je účinný, ale je dôležitá opatrnosť a vzájomná súhra oboch zúčastnených osôb.

Pasívny dynamický strečing

Tiež sa vykonáva s pomocou inej osoby. Využíva sa menej často, pretože pomocník necíti, kedy dosiahne na naťahovanom svale hranicu natiahnutia.

Progresívny strečing so záťažou

Sval naťahujeme pasívne pomocou pridanej záťaže. Tento druh strečingu je potrebné vykonávať len počas intenzívnej objemovej fázy!

„PNF“ strečing

Tento druh strečingu bol vyvinutý k zachovaniu ohybnosti u osôb s nedostatočnou telesnou aktivitou. PNF je bezpečnou technikou a je možno aj formou strečingu, ktorým sa dá dosiahnuť najlepšie natiahnutie svalu. Naťahovaný sval sa na začiatku naťahuje pomaly a potom sa vyvinie izometrické napätie v trvaní 6-10 sekúnd. Následne sa sval uvoľní a natiahne sa antagonistická svalová skupina, pričom partner vykonáva pasívny strečing na zvolenej svalovej skupine.

Rozsah pohybu

Rozsah pohybu je hranicou pohyblivosti väzivového systému, ktorú dokáže bez zranenia zniesť. Všetky väzivá majú aktívny a pasívny rozsah pohybu.

Aktívnym rozsahom pohybu je to, čo môžeme pomaly dosiahnuť bez poranenia sa silou vlastného svalstva. Napríklad, ľahneme si na chrbát a zodvihneme nohy. To, nakoľko ich dokážeme od seba samovoľne oddialiť, nazývame aktívnym rozsahom pohybu.

Rozsah pohybu

Pasívny rozsah pohybu je o niečo väčší, než je aktívny, pretože je k nemu potrebné pôsobenie vonkajšej sily. Napríklad tak ako pri predošlom uvedenom príklade, ležíme na chrbte, oddialime od seba zodvihnuté nohy a dvaja pomocníci ich od seba ďalej odďaľujú, pokým je to bez zranenia možné. Toto je hranica rozsahu pohybu pasívneho strečingu.

Pri strečingu pohybujme s väzivovým aparátom pomaly, až pokým nepocítime mierne napnutie svalu. V tejto polohe je potrebné zastať a podržať „pár“ sekúnd. Nevykonávame žiadne náhle pohyby ani náhle zmeny pohybu! Po podržaní je možné sval ďalej natiahnuť a opäť podržať.

Je veľmi dôležité zdôrazňovať, že strečing máme vykonávať len dovtedy, pokým nepociťujeme bolesť! V opačnom prípade je nutné strečing okamžite ukončiť, aby nedošlo k  zraneniu. Treba dbať aj o to, aby nedošlo k prekročeniu hranice možného natiahnutia (vtedy môže dôjsť k poškodeniu a roztrhnutiu šliach). Dĺžku svalov a rozsah pohybu počas strečingu predlžujeme pomaly krok za krokom.

Strečing v sebe zahŕňa cviky, ktoré svalstvo naťahujú, uvoľňujú a napomáhajú zlepšovať ich pohybové vlastnosti. Tým dochádza k zlepšovaniu držania tela, kvalite pohybu a rozvoji našej ohybnosti.